Vytúžený obraz

Vždy sa mi páčili také tie dobové obrazy celej rodiny, ako stoja pekne oblečený okolo otca sediaceho v kresle. Aj ja som chcela taký mať zavesený u seba doma v obývačke. Ideálne by bolo síce mať ho vystavený nad krbom, ale pri panelákovom byte mi postačí aj prázdna stena nad sedačkou. Bola som na návšteve kamarátky, a tá mala taký obraz svojho dieťaťa zavesený v spálni. Nebol však maľovaný, len dala zväčšiť jednu jeho fotku na plátno. A výsledok bol úžasný. 
Po príchode domov som to hneď porozprávala mužovi a opísala mu, ako som po niečom takom vždy snívala a ako by som takýto obraz chcela mať aj ja doma. Tak sme začali prehľadávať všetky rodinné fotky z ktorých by sa dal spraviť fotoobraz, no žiadnu takú sme nenašli. Nikdy predtým som si neuvedomila, aký sme nefotogenický. Buď som na fotkách vyzerala zle ja, alebo muž, alebo na nich deti robili grimasy. Smutná som sa teda rozlúčila s týmto nápadom. 
Manžel sa však tak ľahko odradiť nenechal. Vybavil nám a deťom fotenie v ateliéry hneď na druhý deň ráno, dokonca aj šiel vypožičať dobové kostýmy. Všetko zorganizoval potajomky a ja som do poslednej chvíle nevedela čo sa deje. Deti som také poslušné ešte nikdy nevidela. Mám dvoch malých synov, a fotenie nie je práve ich obľúbenou činnosťou. No fotenie v kostýmoch z 19.storočia sa zjavne páčilo aj im. Manžel sám vybral fotku, na ktorej sedel v hnedom koženom ušiaku, jedného syna mal na kolenách a s druhým som stála hneď po jeho pravom boku. Tak ako som o tom vždy snívala. Do týždňa mi visel hotový fotoobraz v obývačke nad sedačkou.  Bol to ten najkrajší darček aký som kedy dostala, a to som nemala ani sviatok.