Najkrajšia spomienka
Na svojej mamine som mala rada snád’ všetko. Jej úsmev, radosť, s akou sledovala moje dobré kroky v živote, neskutočnú ľahkosť, akou sa ona sama predierala cez ten svoj. Milovala som jej druh humoru, jemné vrásky okolo očí, jej nekonečnú energiu a neposednú šticu, s ktorou nebola nikdy úplne spokojná, ani ked si ju polhodinu upravovala pred zrkadlom každé ráno. Milovala som tie dni, kedy sme cez víkend prekecali celé hodiny o všetko možnom.
Teraz je to bohužiaľ všetko preč. Mamina už niekoľko rokov nie je medzi nami, a verím že na nás zhora dáva rovnaký pozor, ako ked’ bola tu s nami. Dlhé roky som sa nevedela s jej stratou vysporiadať, a verte mi, chýba mi dodnes. Rady a oporu mi v živote zaručuje partner, zvyšok rodiny a samozrejme moje najbližšie kamarátky. Niesom zrovna typ, ktorý má vo zvyku dlho trúchliť nad vecami, ktoré sa stali. A niesom ani typ, čo by obzeral každý deň spoločné fotografie, alebo by ich vešal po byte. Ale na minuloročné narodeniny som dostaal ozaj originálny darček od tatina. Kúpil mi fotoobraz, fotografiu, na ktorej sme komplet celá rodina spolu.
Je bežnej veľkosti, vo výške a šírke asi takej, ako si predstavíte bežne veľký obraz v nejakej domácnosti. Na danej fotke sme zachytení na spoločnom fotení, ktoré sme si nechali zväčšniť, ked’ sme tušili, že nám neostávajú dlhé spoločné roky života. Sme tam ale i napriek tomu neskutočne šťastní. Tento fotoobraz ma tak dojal, že som mu udelila čestné miesto nad policou kníh v obývačke, a tvorí dominantu tohoto priestoru. Zakaždým ked’ sa prejdem bytom, tak cítim nekonečnú lásku, a pocit, že je všetko v poriadku, že ako rodina pevne stojíme spolu, a veci fungujú tak, ako kedysi. Ja, taký odporca nástenných fotografií v domácnostiach, som zostala ozaj šokovaná, že si mi otec trúfol podobnú vec darovať. Ale až ked’ si niečo takto osobné necháte zväčšniť, zistíte, že Vám to nielen zútulňuje domov, ale drží Vás v určitej pohode.