Kde bolo, tam bolo, hľadala sa sedačka v Bratislave
Jeden by si povedal, že nájsť peknú a kvalitnú sedačku v Bratislave nemôže byť až taký problém. No, opak je bohužiaľ pravdou. Patrím medzi ten typ žien, ktoré čím viac toho majú na výber, tým ťažšie sa dokážu rozhodnúť. Ak predo mňa postavíte dve sedačky a poviete mi vyber si, dokážem si jednu vybrať. Ak mi však dáte na výber päťdesiat, zostarneme o pár rokov všetci. Vy, ja a možno aj tie sedačky.
Rohová, kožená, biela? Pomoc.
Naivne som si myslela, že bude môj najväčší problém vybrať si farbu. Vtedy som ešte netušila, že existuje desať druhov sedacích súprav a že sa mi bude každá druhá páčiť. Asi je zvláštne, že odrazu uvažujem o najmenej piatich sedačkách, ktoré asi nahradia aj posteľ v spálni. Moji známi z menších miest mi stále hovoria, aké to mám ľahké. Ešte teraz mi znejú v ušiach ich hlasy: "V Bratislave máš predsa sedačky na každom rohu."
Výber sedačky je pre mňa niečo ako výber manžela. Tiež si ju nekupujem iba na pár mesiacov. Predpokladám, že s tou sedačkou spolu prežijeme dlhý a šťastný život a nebudem ju meniť iba preto, že sa mi prestala páčiť jej farba alebo preto, že sa mi odrazu zdá akási malá. Urobila som si doma zoznam toho, ako budem pri svojom rozhodovaní postupovať. Začala som výberom farby. Jeden sivý vlas sa objavil, ale nakoniec som sa pre jednu predsa len rozhodla. Nálada sa mi mierne zlepšila, a tak som si urobila kávu a pokračovala materiálom. Kožená či nekožená? Úprimne povedané, išla som spať a snívalo sa mi, ako sa prechádzam po Bratislave a namiesto lavičiek sú všade kožené sedačky. Sen teda rozhodol za mňa a mňa čakalo posledné rozhodnutie. Tvar sedacej súpravy mi zamestnával myseľ približne dva týždne. Viem, že sedačky v tvare U patria medzi najpredávanejšie a že po nich siahajú väčšinou veľké rodiny a tí, ktorí majú často mnoho početné návštevy. Ja som chcela iba miesto, kde budem šťastná, spokojná a kde mi bude pohodlne. Rozhodla som sa ísť proti prúdu a vybrala si rohovú.
Vypredané!?
Zlatý klinec programu s názvom hľadá sa sedačka bolo zistenie, že tú, ktorú som si krvopotne vybrala už nemajú na sklade a musím počkať mesiac, kým mi ju privezú. Nevadí mi, že si na ňu musím počkať. Problémom je, že mesiac je dosť dlhá doba na to, aby som svoj názor ešte desaťkrát zmenila.