Darovať žene šperk je rokmi osvedčená klasika, ktorá len tak z módy nevyjde. Nie je to možno úplne originálny dar, pretože šperky dostáva veľa žien, ale je to darček, po ktorom väčšina žien túži. Dnes si povieme, prečo je tomu tak. Tu sú niektoré dôvody.

Vzrastajúca hodnota

Náušnice, náramky, náhrdelníky či prstene z drahého kovu na cene nestrácajú, ale skôr nadobúdajú. Kúsok ozdobený pôvabne vybrúseným diamantom alebo lesklými drahými kameňmi pri správnej starostlivosti vydrží krásny celé desaťročia a ženy v rodine si ho môžu odovzdávať z generácie na generáciu.

Nostalgia

Pohľad na náramok s opálmi evokuje kamarátku, ktorá ho darovala, pretože vie, že obdarovaná miluje šperky Guess. Do otváracieho strieborného jemne zdobeného medailónika zas môže vložiť fotografiu a mať tak priamo pri srdci svojho milovaného. Nosenie lesklého darčeka vždy pripomína darcu.

Pôvab a elegancia

Ženy, ktoré majú rady klasické obliekanie, a ktoré rady bývajú za dámy, ocenia šperky zo vzácnych zázrakov prírody, z perál. Rovnako ich potešia zladené decentné sety náušníc a príveskov s blýskavými kameňmi, ktoré ešte viac poukážu na ich krásu. Netreba zabúdať ani na luxusné platinové šperky, ktoré oslovujú chladným leskom kovu kráľov.

Hodia sa všade

Šperky Guess sú ideálne snáď ku všetkým príležitostiam. Či už idete do mesta, za zábavou, s kamarátkou alebo sa niečo chystá. Nie je miesto, kam by sa tieto šperky nehodili. Ako doplnok skvele dokresľujú outfit.

Nikdy neomrzia

Sú jednoducho darčeky, ktoré urobia radosť viac ako iné. Šperky Guess môžete ženám dávať stále dookola, no nikdy ich neomrzia a vždy urobia radosť. Sú to malé trblietavé poklady, bez ktorých sa určite dá žiť, ale ženám sa s nimi jednoducho žije tak nejako lepšie.

Šperkom Guess dávate žene najavo, že vám na nej záleží, že ide o osobný darček určený špeciálne a len pre ňu. Dávate jej niečo cenné, niečo krásne, niečo, čím jej chcete urobiť radosť.

Pred rokom sme kúpili starší dom, ktorý potreboval prejsť veľkou rekonštrukciou a modernizáciou. Menili sme komplet strechu, okná aj elektriku, stierkovali sme, maľovali... Myslím, že okrem tých pôvodných tehlových múrov a drevenej podlahy, ktorej sme vdýchli nový život, sa vynovilo komplet všetko. Jednoducho bol to taký kolotoč povinností, že som sa tešila, keď si konečne sadneme s mužom na gauč a otvoríme víno.

Diskutovali sme o každom detaile, všetko sme starostlivo premerali, aby to bolo tip-top a šlo to všetko čo najhladšie. Samozrejme, pri takejto veľkej renovácii to nie je možné a naším zlomovým bodom sa stali vchodové dvere. Hoci mi pôvodne padli jedny "do oka" a bola som pre ne rozhodnutá, ako to už býva, časom som objavila iné dvere. Také starobylé, ktoré mali dotvoriť kolorit nášho vidieckeho domu. Boli nielen krajšie, ale aj kvalitnejšie, no hlavne... väčšie! Väčšie ako bol vchodový otvor. Vedela som, čo to obnáša, ale jednoducho mi bolo jasné, že toto je ono, že tieto dvere tam chcem. A bodka.

Rozhodla som sa teda uvariť manželovi jeho obľúbené jedlo a oznámiť mu to. Samozrejme, prvá reakcia bola, že nič sa meniť nebude, že sú to len dvere. A hlavne ma upozornil, že sú oproti tým pôvodným drahšie, na čo som ja vzápätí oponovala, že dovoz je zdarma, takže nikam nemusíme po ne chodiť a ušetríme na pohonných hmotách. Navyše, v cene bola kľučka aj klopadlo. No hlavne pre mňa to neboli "len" dvere, mal to byť vchod do môjho domova. A tento argument napokon aj zabral. Rozhodli sme sa teda dvere objednať a tváriť sa, že takto to má byť. Dvere nám priniesla firma na objednávku až priamo pred prah domu, čo bolo veľmi pohodlné a praktické. No všetkým na mieste bolo hneď od oka jasné, čo bude nasledovať. Chlapi začali búrať a sekať a napokon tam tie dvere osadili. Síce pri tom trochu hundrali, no po dobrom obede na to aj oni zabudli. A mne sa oplatilo dvakrát takto navariť, keď som tam napokon mala tie svoje vysnené vchodové dvere.

Už od malička ma zaujímalo, ako vznikajú filmy a seriály v Hollywoode. Keď som objavila svoj prvý seriál, ktorý teraz pozná celý svet, vedela som, že raz sa na výrobe takéhoto formátu zúčastním aj ja. Rovno vám poviem, nie nikdy som sa nedostala ďalej ako do povestného baru zo seriálu How I Met Your Mother. Avšak, vďaka môjmu cestovaniu som mala príležitosť vidieť ako funguje natáčanie jedného dielu známeho amerického seriálu.

Show Switched at Birth je príbeh o dvoch tínedžerkách, ktoré ako bábätká boli náhodne vymenené. Jednou z nich je Daphne, ktorá v detstve prišla o sluch. V rámci seriálu môžete vidieť aj to ako seriáloví herci komunikujú vďaka posunkovej reči. Práve vďaka tomuto seriálu som sa prvýkrát začala zaujímať o znaky nepočujúcich.

Vždy som žila vo viere, že každý z nás je v podstate rovnaký i napriek postihnutiam s ktorými bojujeme. Preto som sa rozhodla učiť sa posunkovú reč. Vtedy mi to prišlo ako dobrý nápad, veď čo môže byť také ťažké na ukazovaní slov pomocou rúk? Jednoducho všetko. Zapamätať si jednoduché ahoj bol mor. Bohužiaľ môj ošiaľ mi dlho nevydržal, avšak môžem pyšne tvrdiť, že základy posunkovej reči ovládam. A vedeli ste, že posunková reč nie je univerzálna a má i dialekty? Doteraz obdivujem ľudí, ktorý sa i napriek žiadnemu postihnutiu na dlhú cestu znakov a ukazovania dali. 

Pred pár mesiacmi som stretla hluchonemú ženu, ktorá mala problém s komunikáciou s vlakovým sprievodcom. Našla som sebe aj posledné odhodlanie a zapojila som sa do konverzácie a konečne som mala možnosť vyskúšať si svoje nadobudnuté poznatky naživo, nielen online. Cítila som sa skvele, spravila som dobrý skutok. I keď v ďalšom vzdelávaní sa už nechystám pokračovať, i napriek tomu som na celú vec nezanevrela. Snažím sa pomáhať a verím, že to zo mňa robí lepšieho človeka. Jeden obyčajný seriál vo mne naštartoval to, čo ma dnes napĺňa.

Jeden by si povedal, že nájsť peknú a kvalitnú sedačku v Bratislave nemôže byť až taký problém. No, opak je bohužiaľ pravdou. Patrím medzi ten typ žien, ktoré čím viac toho majú na výber, tým ťažšie sa dokážu rozhodnúť. Ak predo mňa postavíte dve sedačky a poviete mi vyber si, dokážem si jednu vybrať. Ak mi však dáte na výber päťdesiat, zostarneme o pár rokov všetci. Vy, ja a možno aj tie sedačky. 

Rohová, kožená, biela? Pomoc.
Naivne som si myslela, že bude môj najväčší problém vybrať si farbu. Vtedy som ešte netušila, že existuje desať druhov sedacích súprav a že sa mi bude každá druhá páčiť. Asi je zvláštne, že odrazu uvažujem o najmenej piatich sedačkách, ktoré asi nahradia aj posteľ v spálni. Moji známi z menších miest mi stále hovoria, aké to mám ľahké. Ešte teraz mi znejú v ušiach ich hlasy: "V Bratislave máš predsa sedačky na každom rohu." 

Výber sedačky je pre mňa niečo ako výber manžela. Tiež si ju nekupujem iba na pár mesiacov. Predpokladám, že s tou sedačkou spolu prežijeme dlhý a šťastný život a nebudem ju meniť iba preto, že sa mi prestala páčiť jej farba alebo preto, že sa mi odrazu zdá akási malá. Urobila som si doma zoznam toho, ako budem pri svojom rozhodovaní postupovať. Začala som výberom farby. Jeden sivý vlas sa objavil, ale nakoniec som sa pre jednu predsa len rozhodla. Nálada sa mi mierne zlepšila, a tak som si urobila kávu a pokračovala materiálom. Kožená či nekožená? Úprimne povedané, išla som spať a snívalo sa mi, ako sa prechádzam po Bratislave a namiesto lavičiek sú všade kožené sedačky. Sen teda rozhodol za mňa a mňa čakalo posledné rozhodnutie. Tvar sedacej súpravy mi zamestnával myseľ približne dva týždne. Viem, že sedačky v tvare U patria medzi najpredávanejšie a že po nich siahajú väčšinou veľké rodiny a tí, ktorí majú často mnoho početné návštevy. Ja som chcela iba miesto, kde budem šťastná, spokojná a kde mi bude pohodlne. Rozhodla som sa ísť proti prúdu a vybrala si rohovú. 

Vypredané!?
Zlatý klinec programu s názvom hľadá sa sedačka bolo zistenie, že tú, ktorú som si krvopotne vybrala už nemajú na sklade a musím počkať mesiac, kým mi ju privezú. Nevadí mi, že si na ňu musím počkať. Problémom je, že mesiac je dosť dlhá doba na to, aby som svoj názor ešte desaťkrát zmenila.

Ach tie brigády. Už ako 15 ročná som vyhľadávala práce, ktoré by mi aspoň troška ušetrili peniaze na oblečenie či iné pubertiacke potreby. Prvou ozajstnou brigádou sa stala práca s knihami , ktorá bola asi tak nudná ako aktuálne sedenie na nezmyselných prednáškach. Štítkovali sme, vkladali bezpečnostné kódy a balili. Toto všetko som robila za slabých 60 korún. Ale stále som sa cítila, že dospelácky život sa blíži nekontrolovateľne rýchlo. Odvtedy som každé leto strávila na rôznych pozíciách.

Jednou z mojich “dospeláckych” brigád bola i brigáda jednej cestovnej agentúre. Nechcem tvrdiť, že som tam nič nerobila, ale pretrhnúť od roboty som sa nešla. Preto počas voľného času som si hľadala rôzne destinácie, ktoré som plánovala navštíviť v budúcnosti. Ale na toto všetko som potrebovala isté finančné prostriedky a hlavne odhodlanie.

Prvú časť som si začala spĺnať aj počas iných ročných období. Pomáhala som istý čas kamarátke s upratovaním domov v bohatých rodinách. Práca to bola všedná, veď moje každo-týždenné upratovanie bytu som mala v malíčku. Preto mi nerobilo problém nič, teda okrem jednej špecifickej veci. Neznášala som umývanie okien a doteraz mám neskutočnú averziu voči tejto aktivite. Jednak vždy keď som si naplánovala leštenie skiel, začalo pršať. Druhou zásadnou katastrofou bolo zdĺhavé čistenie žalúzií. Celé roky ma mama učila, ako správne ich umývať ručne a dôkladne. Až kým mi kamarátka neukázala pomôcku, vďaka ktorej som čas umývania okien znížila o polovicu. Bol to taký jednoduchý parný prístroj, ktorý vám umyl žalúzie z každej strany. I keď som bola v minulosti zásadne proti žalúziám na mojom budúcom domove, dnes už viem, že moderné technológie vám naozaj môžu pomôcť aj pri domácich prácach. 

Vďaka tejto práci som si konečne mohla splniť môj hlavný cieľ, precestovať USA. Už mi chýbalo len to odhodlanie. Predsa len, cestovať osamote do cudzej krajiny nie je len tak. Musela som si všetko zistiť o daných miestach, ktoré chcem vidieť a nakoniec presvedčiť okolie a hlavne seba, že to zvládnem. 

Dnes mám za sebou už pár kontinentov a čistenie žalúzií a okien ma už len tak nezastaví pri plnení si snov. 

S manželom milujeme Taliansko. Fascinuje nás spôsob akým plynie čas v tejto krajine, fascinuje nás talianský prístup k životu. Obaja sme vášniví taliančinári a mimo to i gastro nadšenci. Milujeme taliansku kuchyňu a po rokoch života v tejto krajine sme sa rozhodli presťahovať do našej domoviny a rozbehnúť si biznis s talianskymi potravinami. Alebo teda z ich dovozom do našej krajiny. Zásobujeme reštaurácie či obchody, ktoré majú o taliansky sortiment záujem. Mimo to sme si rozbehli malú dielňu na výrobu domácich, čerstvých cestovín. Cestoviny zbožňujeme a vieme ich robiť aspoň na 50 spôsobov! Raz o nich podľa mňa napíšeme aj knihu.  

Nakúpili sme si teda výrobníky cestovín, aby sme zvládali obhospodáriť viacero gastro zariadení. Tieto výrobníky, to sú Vám teda pomocníci. Obsahujú rôzne nadstavce na výrobu základných druhov cestovín. Moje najobľúbenejšie sú penne, manžel zase miluje špagety. Sme klasici. Takto vyrobené, domáce špagety majú svoje výhody i nevýhody. Výhodou je, že viete čo jete. Ďaľšou je, že ich zjete menej, lebo sú sýtejšie než tie sušené. Na druhej strane však sušené môžete doma skladovať snád' aj roky, tieto čerstvé sa musia skonzumovať do pár hodín, poprípade dní. Všetko záleží od typu cestoviny. Cestoviny si na tomto stroji možno robiť z rôznych typov múky. Všetko závisí od chuťových či výživových preferencií.   

Dúfam, že nás výroba cestovín nikdy neomrzí. Ak sa nám bude takto dariť, okrem vlastných cestovín či talianskych produktov by sme naše portólio chceli rozšíriť ešte viac. Mám partiu kamarátov, ktorí sú tiež vášniví turisti. Majú prelezené celé Taliansko a láka nás myšlienka organizovať výlety a dovolenky pre slovákov v Taliansku. Uvedomujeme si že ide o úplne iný trh a portólio služieb budeme mať asi široké, nebudeme v tom ale sami. Dvaja by sme toľko aktivít určite nestíhali.  

V spoločnosti o matkách v domácnosti prevláda viacero názorov. Jedným z nich, a podotýkam, že tým najrozšírenejším, je názor, že to nie je nič náročné a oveľa horšie je chodiť každý deň do práce. Človek by si povedal – čo je na tom? Veď len sedí doma, stará sa o dieťa, upratuje a varí, to nemôže byť žiadna veľká robota!

Matky v domácnosti však majú celkom zaujímavý a najmä rušný život. Ráno ledva rozlepia oči, a dieťa im plače, že chce jesť. Tak utekáte, aby ste sa oňho postarali. Ešte si ani nestihnete uvariť kávu alebo pripraviť omeletu, už nastane ďalší problém. Dieťa si totižto vyžaduje neskutočne veľa pozornosti a starostlivosť oň zaberie naozaj veľa času a námahy. Stravovať sa musí pravidelne a dostatočne, nestačí mu dať si na raňajky rožok, na obed trochu šalátu a na večeru pohár vína, ako ste na to možno zvyknutí vy. Treba mu poskytnúť širokú a pestrú paletu jedál, aby si na ne zvyklo a v budúcnosti nebolo rozmaznané.

Tiež mu treba dodať všetky potrebné vitamíny, ktoré možno získať zo stravy. Takže nie len že beháte permanentne okolo dieťaťa, aby bolo spokojné, ale popritom sa musíte ešte pristaviť v kuchyni pri hrncoch a vyčarovať zaujímavú a zdravú desiatu, obed, olovrant, večeru, a tak ďalej.

A upratovanie? Na to už naozaj čas nezostáva. Pritom omrvinky na zemi sú na dennom poriadku a o prachu a vlasoch ani nehovoriac. Pri deťoch však treba dbať aj na čistotu, a keďže čas nemám, rozhodla som sa uľahčiť si život. Inšpirovala som sa mojou známou a pozisťovala som si, v akom rozmedzí sa pohybuje cena irobot vysávačov. Nebolo to až také strašné, ako ma všetci strašili. Samozrejme, je trošku drahší, ako klasický vysávač, no je to skvelý pomocník do domácnosti, ktorý naozaj budem vedieť oceniť. Hneď som si ho objednala a už netrpezlivo očakávam jeho dodanie!

Bola som ešte veľmi mladučká, keď som si našla prvého priateľa. Mali sme len pätnásť a hlavu plnú ideálov. Vláčili sme sa spolu na motorke po diskotékach a po výletoch a život sme si vyslovene užívali. Ja som vtedy študovala v Modre, ale priateľ bol z Piešťan, a tak bolo odlúčenie pre nás ťažké.

Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Mala som už dlhšie pocit, že sa so mnou niečo deje, no neprikladala som tomu veľkú váhu, pretože som bola ešte mladá a naivná. Kamarátky mi však poradili, aby som zašla k lekárovi. Po vyšetrení sme dospeli k veľmi prekvapivému záveru, o ktorý dievča v mojom veku veľmi nestojí – bola som tehotná.

Samozrejme to bolo veľké prekvapenie aj pre celé naše rodiny, no mali sme šťastie, že naši rodičia túto správu prijali relatívne pokojne. Medzitým však môj vtedajší priateľ musel narukovať na vojnu, no ešte pred jeho odchodom sme boli pevne rozhodnutí, že sa vezmeme. S mojimi rodičmi sme svadbu pripravili a tešili sme sa. Medzičasom mi narástlo aj bruško, takže šaty som zháňala až na poslednú chvíľu.

Deň pred svadbou som telefonovala s mojim drahým – vraj ešte nevie, či ho vôbec pustia na vlastnú svadbu! Svet sa mi takmer zrútil, no nezúfala som. Nakoniec všetko dobre dopadlo, nechali ho oženiť sa a nám sa narodil krásny zdravý syn.

Počas nášho manželstva sme si nikdy veľmi nevyskakovali, peniaze sme odkladali pre nášho synčeka, aby mal jednoduchší štart do života. Nikdy som preto nedostala od muža žiaden šperk ani špeciálny darček. Na naše dvadsiate výročie som tiež nečakala nič výnimočné. Môj úžasný manžel mi ale spravil krásne prekvapenie a kúpil mi prenádherný zlatý náhrdelník. Už sa veľmi teším na príležitosť dať si tento krásny náhrdelník na krk a popýšiť sa ním.

V živote každého páru príde chvíľa, kedy sa už na partnerské problémy nedokážete len prizerať a treba ich začať riešiť. Ako v mnohých prípadoch, aj u nás prišla zvada kvôli nespokojnosti k sexu. Nezáujem o sex dokáže zničiť nejedno manželstvo. Čo je však zaujímavé, že v našom prípade nezáujem pramenil z manželovej strany. Začalo to pozvoľna. Mali sme sex takmer každý deň, potom každý druhý, raz do týždňa, dva krát so mesiaca a po roku už fakt len počas výnimočných udalostí. Verila som, že za to nemôže, no ja som takto ďalej žiť nedokázala. Keďže svojho muža milujem a na nejakého milenca by som ani nepomyslela, skúsila som sa s manželom porozprávať. Cítil sa zahanbene a povedal mi, že má problém a nechce so mnou spať preto, lebo má problém dostať sa do nálady. Na internete som začala hľadať podporné látky a našla som skvelé tabletky na erekciu. Manžel ich bez rečí začal užívať a dohodli sme sa, že každý večer sa trochu zabavíme v posteli. Mesiac to takto fungovalo a potom prišiel ďalší zlom. Intenzita rýchlo klesala. Netrvalo to dlho a zistila som, v čom je problém. Môj milovaný manžel si našiel milenku. Vykričal mi to pri jednej z hádok. Sebavedomie, ktoré získal návratom sexuálnej sily ho motivovalo nájsť si novú partnerku. Vraj so mnou aj tak nebol šťastný a to viedlo k úpadku jeho túžby po sexe. S manželom sme sa v pokoji rozviedli, a ja som si našla muža s podobným príbehom. Obaja sme spokojní. Chlapi bez poriadneho stoporenia skrátka nemajú sebavedomie a nikdy nedosiahnu taký výkon, ako vyrovnaní muži s fungujúcim orgánom. Neľutujem, že som manželovi nasadila tabletky, zase viem o niečo viac o tom, ako funguje mužská myseľ a čo na ňu najviac platí pri problémoch rôzneho typu. Môj nový partner je úžasný, takže som z toho v podstate vyšla ako víťaz. 

Deti treba formovať už od malička. Genetický základ tvorí približne len desať percent osobnosti človeka. Zvyšných deväťdesiat percent osobnosti a správania človeka je formovaných prostredím, v ktorom vyrastá a v ktorom sa v priebehu svojho života pohybuje. Zároveň sa deti v útlom veku najjednoduchšie formovateľné a ľahko sa naučia v podstate čokoľvek. Je to presne to obdobie, kedy treba našim najmenším vštepovať morálne zásady a učiť ich kriticky myslieť a rozvíjať svoje schopnosti. Presne preto si myslím, že naučiť sa cudzí jazyk je úplne najideálnejšie v čase, keď je pre nás ešte učenie prirodzenou súčasťou života. Keď spoznávame svet, učíme sa náš vlastný jazyk a zisťujeme, čo znamenajú gestá. Preto som sa rozhodla, že moja dcérka sa bude učiť cudzie jazyky. Nevedela som sa rozhodnúť, aký jazyk si vyberiem – či to bude nemčina alebo angličtina. Povedala som si, že angličtinu sa naučí v podstate kedykoľvek, pretože je to jednoduchý jazyk a pokojne ju môžem učiť aj sama doma. No ak by som ju dala už od malička na ťažší jazyk, mala by to potom o to jednoduchšie v živote. Nemčina pre deti je preto mojou finálnou voľbou. Neviem, či je lepšie vybrať škôlku zameranú na nemčinu alebo radšej dať malú na kurz, buď individuálny alebo skupinový. Ale kurz zrejme bude svedomitejší, vedení odborníkmi, ktorí používajú najmodernejšie metódy učenia overené detskými psychológmi.